Týmto musím začať, pretože ja som ju dosť podcenila. Pravidelne cvičím, nemám žiadne zdravotné ťažkosti, dokonca ani alergie alebo intolerancie a tak som predpokladala, že nebudem mať s ňou žiadny problém. Dokonca som po prílete do Cusca na nejakú nadmorskú výšku úplne zabudla, až som po pár metroch z lietadla musela zastaviť a predýchať sa. A to by bol ešte ten najmenší problém, pretože večer som mala už aj teplotu a migrénu. Všetko vraj bežné príznaky z ktorých som sa vyspala. A tak som na ďalší deň bez problémov behala po meste a hovorila si ako ľahko sa moje telo s tým prvotným šokom vyrovnalo. Po príchode na apartmán ma ale znova chytila teplota, tentokrát sprevádzaná tlakom na hrudi a tu sranda vraj končí. Na ďalší deň som nebola poriadne schopná fungovať, pretože som sa v momente zadýchala a nedalo sa mi poriadne nadýchnuť. Museli sme preto zrušiť výstup na Rainbow Mountain na ktorý som sa z celého Peru asi najviac tešila :/
Takže jednu radu, ktorú by som všetkým pred príchodom do Cusca (alebo ktoréhokoľvek iného mesta s podstatnejšou nadmorskou výškou) dala, aby ju brali vážne, dali si dostatočne veľa času (ideálne 3 dni) na aklimatizáciu a prvé dni sa naozaj šetrili. Pomáha tiež čaj z koky, ľahká strava (pretože nadmorská výška spomaľuje aj trávenie) a v najhoršom prípade kyslíková bomba 🙂 ale telo si časom zvykne, len to netreba uponáhľať tak ako sme to bohužiaľ spravili my…