Tento článok je určený pre tých z vás, ktorí plánujú dovolenku/cestu do Peru. Ak vás Peru láka a nie ste ešte rozhodnutí, či ísť alebo neísť, tak hneď na úvod musím povedať že to nie je destinácia pre každého. Bola to najdrahšia a fyzicky najnáročnejšia dovolenka na akej sme kedy boli. Mohli sme niečo vynechať a trochu si to zjednodušiť, ale keď už letíš cez pol sveta chceš toho vidieť čo najviac, no nie?
Aj napriek tomu to stálo za to a ak ste z tých, čo na úkor zážitku radi obetujú aj kúsok svojho komfortu určite neoľutujete! Tu je všetko čo podľa mňa pred cestou potrebujete vedieť a čo by možno pred cestou pomohlo aj nám 🙂
Nadmorská výška nie je žiadna sranda
Týmto musím začať, pretože ja som ju dosť podcenila. Pravidelne cvičím, nemám žiadne zdravotné ťažkosti, dokonca ani alergie alebo intolerancie a tak som predpokladala, že nebudem mať s ňou žiadny problém. Dokonca som po prílete do Cusca na nejakú nadmorskú výšku úplne zabudla, až som po pár metroch z lietadla musela zastaviť a predýchať sa. A to by bol ešte ten najmenší problém, pretože večer som mala už aj teplotu a migrénu. Všetko vraj bežné príznaky z ktorých som sa vyspala. A tak som na ďalší deň bez problémov behala po meste a hovorila si ako ľahko sa moje telo s tým prvotným šokom vyrovnalo. Po príchode na apartmán ma ale znova chytila teplota, tentokrát sprevádzaná tlakom na hrudi a tu sranda vraj končí. Na ďalší deň som nebola poriadne schopná fungovať, pretože som sa v momente zadýchala a nedalo sa mi poriadne nadýchnuť. Museli sme preto zrušiť výstup na Rainbow Mountain na ktorý som sa z celého Peru asi najviac tešila :/
Takže jednu radu, ktorú by som všetkým pred príchodom do Cusca (alebo ktoréhokoľvek iného mesta s podstatnejšou nadmorskou výškou) dala, aby ju brali vážne, dali si dostatočne veľa času (ideálne 3 dni) na aklimatizáciu a prvé dni sa naozaj šetrili. Pomáha tiež čaj z koky, ľahká strava (pretože nadmorská výška spomaľuje aj trávenie) a v najhoršom prípade kyslíková bomba 🙂 ale telo si časom zvykne, len to netreba uponáhľať tak ako sme to bohužiaľ spravili my…
Sezóna v Peru
Leto a zároveň obdobie dažďov v Peru je od decembra do marca. Zima a zároveň obdobie sucha je od mája do septembra. V tomto čase sa sem odporúča cestovať, pretože teploty sú znesiteľné a prehánky minimálne. „Shoulder season“ sú mesiace apríl a október, kedy je počasie veľmi nevyspytateľné.
My sme v Peru boli od 3.9 do 21.9 a mali sme počasie okolo 18 stupňov (v noci okolo 5) a pršalo nám asi pol hodinu cez deň a dve celé noci.
Anglicky ďaleko nezájdete
Na toto ma upozorňovalo viacero ľudí a môžem to z vlastnej skúsenosti len potvrdiť. Málokto v Peru hovoril po anglicky, takže majte Google Translate po ruke. Písanie je síce zdĺhavé ale je tam aj možnosť „Conversation“ ktorá prekladá hovorené slovo takže sa bez zbytočného zdržovania jednoducho dohovoríte. Stačí si len nastaviť jazyk English (alebo Slovak) – Spanish a prepínať podľa toho kto z vás hovorí.
Pitný režim
Ak si zvyknete nosiť vlastnú fľašu, tak ako ja a dopĺňať si ju vodou, v Peru vám bude úplne zbytočná. Na celom území nemajú pitnú vodu, takže nič iné ako kupovať balené minerálky vám nezostáva.
Očkovanie proti žltej zimnici
Nie je povinné v každom prípade. Je povinné len ak prestupujete v krajine, alebo letíte z krajiny kde sa žltá zimnica vyskytuje. My sme leteli Viedeň – Frankfurt – Sao Paulo – Lima a Brazília je jedna z krajín na blackliste, takže sme sa pre istotu dali zaočkovať. Pri očkovaní dostanete aj žltú knižku ako potvrdenie, ktoré ale nakoniec od nás nikto nepýtal, takže usudzujem že to očkovanie možno ani nebolo treba….
Tiež rátajte s tým, že očkovanie môže po dobu 1-5 dní spôsobiť vedľajšie účinky, takže sa dajte zaočkovať v dostatočnom predstihu pred odchodom. Ja som mala zimnicu a teplotu na 4. deň od očkovania, ale trvalo to len pár hodín a nebolo to nič strašné.
Komáre
Nemusíte sa ich vôbec báť. V zime (máj-september) a v nadmorskej výške nad 1.800 metrov vôbec nelietajú. Zároveň sú tie nebezpečné len v pralese a štatisticky je možnosť nakazenia sa maláriou pod jedno percento.
Peruánska SIM-ka a dáta
Pri cestovaní sa človek bez internetu veľmi nepohne, takže sme si hneď prvý deň kúpili jednorazovú peruánsku SIM-ku s 3GB dátami (stála okolo 30soles – asi 10EUR) a niekoľko krát sme si ju dobíjali. Veľmi odporúčam, pretože internet v Peru cez slovenských operátorov je celkom drahý.
MHD vs. TAXI a peruánsky "UBER"
Appka, ktorú nám v Lime namiesto UBER-u odporučili sa volá BEAT a je to najlacnejší a najjednoduchší spôsob presúvania sa po meste. Funguje na rovnakom princípe ako UBER, zavoláte si auto na vašu lokáciu, zadáte kam chcete ísť a vyhodí vám ponuku okolitých taxikárov. Môžete si vybrať auto od tých najlepších a najdrahších až po tie najhoršie a najlacnejšie. Po prepočítaní na osobu to ale vychádza lacnejšie ako lokálna MHD-čka, ktorá je v tragickom stave a permanentne preplnená.
Bezpečnosť
Vo všeobecnosti by som povedala, že som sa v Peru cítila bezpečne, ale záviselo to aj od mesta v ktorom sme akurát boli. V Lime bolo strašne veľa policajtov a vojakov, čo pôsobilo trochu hrozivo ale vraj je to tam potrebné pre udržanie poriadku. Taxikár nám povedal, že je len jedna vyslovene nebezpečná štvrť pri letisku, ale ak sa budeme zdržiavať v Miraflores a Barranco nič nám nehrozí. V ostatných mestách, hlavne však v Cuscu som sa cítila úplne bezpečne. Jedinou výnimkou bolo mesto Juliaca, ktoré je extrémne chudobné a prepadnutia (aj cez deň) sú tam vraj bežné.
Cestovanie s PERUHOP
Poslednú časť našej výpravy sme vyriešili s Peruhop. Fungujú ako hop-on hop-off busy v každom veľkom meste s tým že idú väčšie vzdialenosti (nie určité zastávky v meste, ale jednotlivé mestá). Môžete si vybrať kde vystúpite, koľko tam zostanete aj na ktorý z ponúkaných výletov (ktoré sú obvykle v cene) pôjdete.
My sme vyrážali z Limy, po ceste sme sa zastavili pozrieť jednu haciendu, z ktorej je v súčasnosti 5-hviezdičkový hotel, potom sme strávili 2 noci v meste Paracas, odkiaľ sme išli motorovými člnmi pozrieť ostrov Islas Ballestas (v cene), potom sme pokračovali na púšť Huacachina, kde sme sa povozili po dunách a zakončili to sandboardingom a na ďalší deň sme absolvovali prelet nad Nasca Lines (táto časť tripu sa priplácala). Celkovo by som cestovanie s Peruhop odporučila, bolo to dobre zorganizované a ušetrilo nám to veľa starostí.
Lístky na Peruhop si môžete zabookovať TU.
Nasca Lines len so silným žalúdkom
Ak si chcete pozrieť známe a doteraz presne nevysvetlené Nasca Lines, rátajte s tým že inak ako lietadlom to nepôjde. Dávajte si však pozor s ktorou leteckou spoločnosťou poletíte, pretože v minulosti už niekoľko lietadiel havarovalo. Zároveň musím z vlastnej skúsenosti povedať, že samotný prelet nie je moc príjemný. Lietadlo je malé, takže cítiť každú turbulenciu, vnútri je veľmi teplo a motor neskutočne hučí. Takže ak vám býva v autobuse/na kolotočoch zle, alebo máte skrátka slabý žalúdok, určite neodporúčam.
Pozor na rovníkové slnko
Nezabudnite si pribaliť opaľovací krém. My sme boli v Peru koncom sezóny v období, ktoré sa v Peru považuje za plnohodnotnú zimu a keď vyšlo slnko aj tak nás spálilo. Každý deň som používala SPF 50 na tvár (odporúčam tento La Roche Posay sprej) a na púšti som to kombinovala ešte s SPF 30 na telo. Ak sa tam chystáte počas sezóny slnko môže byť ešte silnejšie.
Teplotné výkyvy a oblečenie
Táto rada asi závisí od času kedy sa do Peru vyberiete ale my sme zažili počasie od 25 stupňov cez deň na púšti Hucachina až po nulu v noci na jazere Titicaca. Takže moja rada je, aby ste si zbalili tomu zodpovedajúce oblečenie (od zimnej bundy až po plavky) a obliekali sa vrstvovito, nikdy úplne presne neviete čo budete potrebovať.
To najlepšie z Peru...
….sme zažili v Cuscu. Keby pred cestou viem, to čo teraz tak určite zostanem v Cuscu o pár dní dlhšie a vynechám prelet nad Nasca Lines, ktorý bol zaujímavý ale určite nie až tak ako výstup na Rainbow Mountain alebo Humantay Lake, ktoré sme nestihli. Takže ak budete mať možnosť, nechajte si v Cuscu dostatok času na aklimatizáciu s nadmorskou výškou a tieto dva výstupy.
Odrezaný od sveta
Ak si chcete vyskúšať lokálny spôsob života a nachvíľu vypnúť odporúčam pobyt na jazere Titicaca, kde sme boli dva dni bez elektriny, kúrenia, internetu a tak celkovo bez civilizácie 😀 Spoločnosť nám robil len miestny kmeň Uros people a dosť veľa hmyzu…
Vstup na Machu Picchu
…si zajednajte dostatočne včas (napríklad TU) pretože ísť do Peru a nedostať sa tam by bol celkom fail. Od minulého roka regulujú vstup a pustia tam maximálne 2.500 ľudí denne. Je podľa mňa úplne jedno ktorú hodinu tam pôjdete, pretože majú plné limity od rána do večera. Po vstupe nie je obmedzené koľko sa môžete vnútri zdržať, jediné pravidlo je, že nemôžete ísť po vyznačených chodníkoch naspäť len smerom k východu.
