Dlho som rozmýšlala či do toho ísť. Ja som z tých čo dokážu pri všetkom nájsť dôvod prečo NIE:) S blogovaním sa ale pohrávam už tak dlho, že som skúsila podľa mojich múdrych kníh (o nich v nejakom ďalšom príspevku) otočiť svoju mentalitu a porozmýšľať nad tým prečo ÁNO. A tak sa v svojom historicky prvom príspevku s vami podelím o to, na čo som prišla. Takže, prečo som sa rozhodla spustiť blog?
1. Pretože ma baví písať a tvoriť
A o tom presne blog je, nie?:)
2. Pretože mám čo povedať
Viem, všetci si myslíme že máme čo povedať. Ale ja som presvedčená, že aspoň niečo z toho čo tu poviem môže mať pre niekoho druhého hodnotu. A to stojí za to vyskúšať.
3. Pretože mi to nie je pohodlné
Verejne zdieľať moje názory mi nikdy nebolo príjemné. Po väčšine preto, lebo boli iné ako tie väčšinové. Fakt je ale ten, že to čo nám nie je pohodlné je presne to čo nás posúva a vďaka čomu rastieme. Takže HERE I AM aj so svojim blogom a svojimi dosť často inými/divnými názormi.
4. Pretože rada filozofujem
Staršie generácie (cháp mama a babka:)) mi hovoria že nad všetkým príliš rozmýšľam. Vraj by som mala brať život tak ako prichádza a všetko neanalyzovať. Ja ale s týmto fatalistickým prístupom nesúhlasím. Život sa nám nedeje, život si vytvárame samy a preto je vhodné, ba až potrebné nad vecami rozmýšľať….a poriadne do hĺbky. Blog beriem ako platformu, kde môžem svoje úvahy nie len dať „na papier“ ale hlavne rozprúdiť okolo nich konverzáciu. To neznamená že tu nenájdete príspevky aj o móde, ale budú tu príspevky aj o spiritualite, sebarozvoji, či zmysle života (?) a podobných témach, nad ktorými si večer v posteli lámem hlavu:)
5. Pretože mi chýba kontakt s ľuďmi
Odkedy pracujem z domu, chýbajú mi ľudia. Nechápte ma zle, práca z domu má veľa výhod, ale prináša so sebou aj nevýhody a samota je pre mňa tá najväčšia. Pracovať vo veľkom kolektíve vie byť únavné ale až odkedy v ňom nepracujem som zistila ako veľmi mi to chýba. A preto, že s ľudmi nie som v osobnom kontakte, rozhodla som sa, že s nimi môžem byť aspoň v elektronickom/online kontakte a preberať veci, ktoré by som s kolegyňami riešila napríklad počas obednej prestávky v Soho:)
6. Pretože chcem svoju komunitu
Čím viac sa človek prejaví a čím viac svojich názorov vyjadrí, tým viac rovnako zmýšľajúcich ľudí k sebe pritiahne. Rátam, že môj blog nebude pre každého. Nebude vždy plný optimizmu, motivačných citátov a ružovej. Bude ale o to viac reálny, o mne a pre ľudí, ktorí so mnou sympatizujú a ktorí ma možno chápu.
7. Pretože pri najhoršom….
Ako pri všetkom do čoho sa púšťam, aj pri blogovaní som sa sama seba spýtala čo najhoršie sa môže stať ak by to nevyšlo. A odpoveď je vôbec NIČ. Zo všetkých nápadov, ktoré som kedy mala je tento asi najmenej riskantný. Pri najhoršom môj blog nikto nebude čítať, alebo mi tu pristane zopár hejterských komentov a s tým dokážem úplne v pohode žiť:)
Šaty z článku: SHATY – čierne čipkované šaty so zvonovými rukávmi
Topánky z článku: WOJAS
