LET’S TALK

Na knihy som nikdy veľmi nebola. Rodičia mi síce ako malej pravidelne čítavali, ale stredoškolské povinné čítanie typu Rysavá jalovica mi môj vzťah s knihami pri najmenšom narušilo:) Ku knihám som si nenašla cestu ani na vysokej škole. Povinné čítanie sa zmenilo zo slovenskej klasiky na odbornú literatúru a všetok čas, ktorý som nestrávila štúdiom zákonov a právnej literatúry som trávila hocijako len nie nad knihami.

Počúvam práve audio knihu What I Know for Sure od Oprah Winfrey, ktorá je kompiláciou príbehov ktoré zažila a ponaučení, ktoré si z nich zobrala. V skratke je o životných múdrostiach, ktorými si je úplne istá. To ma prinútilo zamyslieť sa, či je v mojom (mladom) živote už teraz niečo, čím som si na 100% istá. A hneď ma napadla jedna vec – že každý si je strojcom svojho (ne)šťastia.

Tento článok ma napadol pri pohľade na tieto fotky, ktoré vznikli v Púchove – mieste kde som vyrastala, odkiaľ mám celú rodinu a kde trávim každú voľnú chvíľu. Keď poviem, že idem „domov“ myslím tým Púchov a nie moje oficiálne trvalé bydlisko Nové Mesto nad Váhom:)

Dávate si novoročné predsavzatia? Ja áno, každý rok odkedy si len pamätám. Kedysi to boli jednoduché záväzky ako dobré známky, vyšší plat, alebo číslo na váhe zatiaľ čo teraz sú to skôr otázky sebarozvoja, životosprávy a celkového smerovania. Myslím si, že či sme alebo nie sme so svojim životom spokojní vždy je priestor na zlepšenie a nie je lepší pocit ako ten keď vidíte že rastiete a zlepšujete sa či už je to fyzicky, spirituálne alebo mentálne.

Máme necelé dva týždne do Vianoc a stavím sa že nejeden z vás ešte stále nemá darčeky. Nejdem sa púšťať do kompletnej „gift guide“ pre neho, pre ňu, pre deti, pre rodičov, pre domácich miláčikov  (áno, aj tipy na darčeky pre psov som už na iných blogoch zahliadla:)) ale radšej sa sústredím len na to, čomu naozaj rozumiem. T.j. ako spraviť ženu šťastnou – teda aspoň pod vianočným stromčekom:)